St.Patrick

Tak a je to tu. Novoročné oslavy v meste sa skončili, vianočné koláče už pomaly dochádzajú a ja si opäť raz, ako každý rok, uvedomujem, že je na čase niečo robiť, dať do pohybu tú strelku na kompase života, nech mi ukáže, kade sa uberať nasledujúcich 8760 hodín (a kade je to najľahšie, of course). Aj keď nikto z vás si asi podrobne nevypisoval papier s dlhým zoznamom novoročných predsavzatí, každý určite aspoň matne uvažoval o tom, čo by chcel v roku s koncovkou ’07 na sebe vylepšiť, dosiahnuť, prípadne eliminovať. Priznám sa, že som si počas decembra značil priebežne na kus papiera vecičky typu "pravidelná posilka, učiť sa priebežne, spraviť všetky skúšky načas", skrátka sci-fi, ktoré ma v danú chvíľu v rámci projektu "Pre lepšie Ja" napadlo. Veď čím dlhší zoznam, tým väčšia pravdepodobnosť implementácie plánu do fáze realizácie. Skrátka ide o to, že by sme sa mali zamerať na minimálne jeden cieľ a ten sa snažiť dosiahnuť. Už len pre ten pocit osobnej satisfakcie, že som si postavil cieľovú pásku a chcem ju čo najskôr pretrhnúť. Čo mi pripomenulo nezabudnuteľný výrok mojej učiteľky zo strednej "Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod". Má to čosi do seba... Čo nás vlastne ženie dávať si za cieľ (väčšinou) zlepšenie vlastnej osobnosti? Bolo by zaujímavé zamyslieť sa, či to robíme kvôli sebe alebo len chceme zažiariť v očiach blízkych... Mojim hybným motorom je moja priateľka. Skvelá ženská, pracuje na sebe, kým ja si doma sedím na zadku. Na narodeniny, ktoré sú už o pár dní (a sakra!) dostane od rodiny permanentku do fitka. Ajaj, výzva pre mňa učiniť podobné kroky. Veď nechcem v lete vyzerať jak komparzista zo Schindlerovho zoznamu (to si hovorím už asi 3 roky, ale tentokrát...kiežby). Ale ja to dokážem! A Ty tiež, tak rýchlo si spomeň na svoje sľuby, ktoré z Teba vyleteli v rámci koncoročnej eufórie a konaj. Ide mi predsa o Tvoje dobro. Ľudia si vážia cieľavedomých jednotlivcov, tomu ver ;-) Veľa zdaru všetkým, uvidíme sa neskôr! Týmto uzatváram svoj historicky prvý blog. Have a nice day.